Živnostníci – kedy platiť odvody a ako viesť účtovníctvo?

Okolo založenia živnosti a platenia odvodov koluje niekoľko mýtov. Mnoho ľudí váha nad založením živnosti, pretože z rôznych zdrojov dostanú rôzne informácie. Ako to teda je a kedy začína živnostník platiť odvody? Ako viesť účtovníctvo a ako vystaviť prvú faktúru?

Kedy začína živnostník platiť odvody?

Veľmi rozšírený je mýtus o tom, že živnostník odvody prvý rok neplatí. To však nie je pravda. To, kedy a aké odvody živnostník platí, závisí od niekoľkých faktorov.

  • Ak je živnostník zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu (napríklad študent):

o   výšku preddavkov na odvod do zdravotnej poisťovne si určuje sám, pričom to môže byt aj 0 €,

o   výška odvodov do sociálnej poisťovne mu budú vypočítaná na základe vykázaného hrubého príjmu v daňovom priznaní a začína ich platiť tri mesiace po podaní daňového priznania, pričom odvody živnostník platí vtedy, keď jeho hrubý príjem prekročí 6798 €.

  • Ak živnostník nie je zamestnancom alebo poistencom štátu (je iba SZČO):

o   odvody do zdravotnej poisťovne si platí sám. Minimálna výška odvodov do zdravotnej poisťovne je v roku 2021 76,44 €, čo predstavuje 14 % z minimálneho vymeriavacieho základu (546 €). Od 1. januára 2022 sa táto suma zvyšuje na 79,31 €. Osoby so zdravotným postihnutím platia polovicu tejto sumy,

o   odvody do sociálnej poisťovne začína platiť tri mesiace po podaní daňového priznania na základe vykázaného hrubého príjmu zo živnosti, pričom to môže byt aj 0 €.

Odvody do zdravotnej poisťovne sa v oboch prípadoch začínajú platiť ihneď po vzniku živnosti, vždy do 8. dňa nasledujúceho mesiaca (teda ak si založíte živnosť v septembri, prvé odvody do zdravotnej poisťovne musíte zaplatiť do 8. októbra).

Vypočítané odvody do sociálnej poisťovne začnete platiť 1.7., ak ste podali daňové priznanie v riadnom termíne, alebo 1.10., ak ste podali daňové priznanie v predĺženej lehote podania daňového priznania. Povinnosť platiť odvody do sociálnej poisťovne vám vznikne, ak ste za rok 2021 dosiahli ako SZČO príjem vo výške aspoň 6 798 €.

Kedy podať daňové priznanie?

Ak SZČO v roku 2021 dosiahne celkové zdaniteľné príjmy vo výške minimálne 2255,71 €, je povinný podať daňové priznanie. Zdaniteľnými príjmami sú všetky dosiahnuté príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od nej oslobodené. Do takýchto príjmov sa počíta aj príjem zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta SR).

Daňové priznanie sa podáva aj v prípade, ak SZČO vykazuje daňovú stratu. Daňový úrad môže vyzvať na podanie daňového priznania aj v prípade, že živnostníkovi táto povinnosť nevznikla.

Daňové priznanie sa podáva v lehote do 31.3. nasledujúceho roka (teda za rok 2021 podáte daňové priznanie do 31.3.2022). Do tohto dátumu je potrebné zaplatiť aj daň. Existuje tiež možnosť podať oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Podať oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania musíte stihnúť do 31.3. vrátane. Túto lehotu si môžete predĺžiť najviac o tri kalendárne mesiace (teda nová lehota môže byť až 30.6.), alebo najviac o šesť kalendárnych mesiacov, ak máte v zdaňovacom období príjmy dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí (nová lehota môže byť až 30.9.)

Ak vám na základe daňového priznania nevychádza povinnosť platiť odvody do sociálnej poisťovne a momentálne si tieto odvody platíte, odporúčame podať daňové priznanie v riadnej lehote. Naopak ak vám vychádza povinnosť platiť odvody, neskorším podaním daňového priznania túto povinnosť oddialite o 3 mesiace.

Aké viesť účtovníctvo?

Živnostníci povinne alebo dobrovoľne zapísaní v obchodnom registri musí viesť účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva. Povinne sa do ORSR zapisujú živnostníci, ktorí sú zahraničnými osobami s bydliskom mimo SR a živnosť vykonávajú na Slovensku, alebo prevádzkovatelia vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy (tu existuje pár výnimiek, ktoré sú uvedené v zákone o cestnej doprave).

Pokiaľ osobitný zákon nenariaďuje inak, živnostníci, ktorí nie sú zapísaní v ORSR, si môžu vybrať medzi jednoduchým účtovníctvom, podvojným účtovníctvom a daňovou evidenciou. Jedným z takýchto osobitných zákonov je napríklad zákon o dani z príjmov, podľa ktorého môže živnostník viesť daňovú evidenciu alebo evidenciu v rozsahu povinnom pri uplatnení paušálnych výdavkov. To znamená, že sa za určitých podmienok živnostník, ktorý nie je zapísaný v ORSR môže rozhodnúť, či uplatní skutočné alebo paušálne výdavky. Ak sa živnostník rozhodne uplatňovať skutočné výdavky, môže sa rozhodnúť medzi vedením daňovej evidencie, jednoduchým účtovníctvom a podvojným účtovníctvom.

O tom, v akej sústave musí živnostník účtovať, môže „zaňho“ rozhodnúť aj to, či mu tak neprikazuje štátna inštitúcia. Ide najmä o rôzne granty či príspevky na začiatok podnikania.